Stretnutie / Pastoračná služba katolíckej školy

Stretnutie / Pastoračná služba katolíckej školy

• Podujatia DŠÚ

Kongregácia pre katolícku výchovu v dokumente z roku 1977 (!) konštatuje:

„Katolíkom, ktorí pracujú v škole, často chýba vedomie podstaty katolíckej školy, ako aj odvaha vziať na seba všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z jej „odlišnosti“ od iných škôl.“ /1

Skúsenosť s katolíckym školstvom v Žilinskej diecéze naznačuje, že otázka identity je aj u nás stále aktuálnou výzvou, ktorej sa potrebujeme postaviť zoči voči. V kontexte procesu vzniku (transformácie) cirkevných škôl v posttotalitnom období je samozrejmé, že provizórnosť použitých riešení bola v mnohom opodstatnená. No ak provizórium trvá desaťročia, hrozí, že sa stane štandardom.

Aby sme mohli čo najlepšie uchopiť túto špecifickú pastoračnú službu, potrebujeme mať sami najprv „vedomie podstaty katolíckej školy“ a odvahu „vziať na seba všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z jej odlišnosti“ od iných pastoračných oblastí.

V druhom kroku potom formujeme spoločenstvo školy  k tomu istému vedomiu a odvahe, aby sa napokon v treťom kroku stalo samotné školské spoločenstvo subjektom pastorácie. Preto znie názov tejto témy „Pastoračná služba katolíckej školy“ a nie „Pastoračná služba v katolíckej škole“.

K podstate katolíckej školy

Katolícka škola je charakterizovaná dvomi aspektmi. Prvým je skutočnosť, že sa jedná o školu, druhým je jej katolicita, prostredníctvom ktorej sa špecifikuje a vymedzuje v systéme všetkých škôl.

Každá škola je „miesto, kde sa prostredníctvom systematického a kritického osvojenia kultúrnych hodnôt realizuje všestranná formácia žiakov.“ /2

Z definície vyplývajú cieľ školy a prostriedky, ktoré k nemu majú viesť:

• cieľ každej školy – všestranná formácia žiakov;
• prostriedok formácie – osvojenie si kultúry;
• osvojovanie si kultúry – systematické a kritické.

Kultúra je široký, dynamický fenomén a výber konkrétnych hodnôt je závislý od nazerania na svet (Weltanschauung) toho, kto hodnoty prezentuje. /3 Preto sa školy rozlišujú práve na základe svetonázoru. /4 Spoločnosť musí zadefinovať, ktoré svetonázory sú pre ňu akceptovateľné a ktoré už považuje za ideológie.

Výchovný projekt katolíckej školy je charakterizovaný spoločne zdieľaným kresťanským  nazeraním na svet. /5

1. nazeranie na svet: katolícka škola je formovaná špecifickým svetonázorom;
2. kresťanský svetonázor: katolícka škola presadzuje kresťanský hodnotový systém;
3. katolicita: kresťanský hodnotový systém je spoločne zdieľaný (teda katolícky) všetkými členmi komunity, hoci u jednotlivcov v rôznej miere, rešpektujúcej zákon milosti a rastu. /6 Tento „rozmer nie je nijakým dodatočným znakom, ale pôvodnou a špecifickou vlastnosťou…“ /7

„Škola sa stáva katolíckou práve tým, že všetci členovia školského spoločenstva – aj keď v rozličnej miere – majú výraznú účasť na kresťanskom svetonázore, takže zásady evanjelia sú pre nich pravidlami výchovy, vnútornou motiváciou a konečným cieľom.“ /8

Na základe vyššie povedaného možno zostaviť pracovnú definíciu katolíckej školy:

Katolícka škola je spoločenstvom, v ktorom sa uskutočňuje všestranná formácia žiakov prostredníctvom systematického a kritického osvojovania si kultúry, pričom všetci zainteresovaní majú výraznú účasť na kresťanskom svetonázore a ich hlavným princípom, motiváciou a cieľom je evanjelizácia.

Pastoračná služba kňaza v katolíckej škole

Dokument Kongregácie pre katolícku výchovu Katolícka škola venuje pomerne veľa priestoru poslaniu katolíckych učiteľov (v roku 1982 vydala tá istá kongregácia dokument s názvom Katolícky laik ako svedok viery v škole), dotkne sa vzťahu katolícka škola a rehoľné spoločenstvá, no o pastoračnej službe kňaza priamo nehovorí nič. Nie že by kňazi pastoračnú službu v školách nevykonávali alebo ju vykonávať nemali. Je to skôr preto aby sme pamätali, že nie kňaz v katolíckej škole, ale škola samotná má byť subjektom pastorácie.

Právo a povinnosť apoštolovať majú všetci veriaci, ako duchovní, tak aj laici majú svoje vlastné úlohy pri budovaní Cirkvi. /9

„Zásady vypracované Druhým vatikánskym koncilom platia osobitným spôsobom pre apoštolát vykonávaný katolíckou školou… V tomto zmysle teda dostáva katolícka škola od hierarchie poverenie ako apoštolská ustanovizeň.“ /10

Katolícka škola je pre nás jedným z miest našej pastoračnej služby. Tu máme veriacich, ktorí potrebujú našu pastoračnú starostlivosť. Základom je samozrejme integrácia s farnosťou. Miera  závisí od typu školy a farnosti. V školách, v ktorých spoločenstvo tvoria členovia rôznych farností, často ale bez reálnej väzby, sa môže škola profilovať ako kvázi farnosť. Tu má potom za istých okolností zmysel aj samostatná príprava na sviatosti (PSP).

Našou hlavnou úlohou je duchovná formácia pedagógov, žiakov, ale aj ostatných zamestnancov, rodičov… Na to máme niekoľko osvedčených nástrojov.

• Duchovné obnovy pedagógov. Raz mesačne, aspoň hodinu. Ak je súčasťou svätá omša, adorácia či slávenie zmierenia, tak treba vyhradiť viac času. Raz ročne trojdňové duchovné cvičenia. Na niektorých školách sa zúčastňujú všetci zamestnanci.
• Triedne duchovné obnovy. Pre žiakov aspoň raz v roku triedna alebo ročníková duchovná obnova, napríklad jedno dopoludnie, namiesto vyučovania.
• Príležitostná katechéza. Krátke príhovory pri slávnostiach a rôznych príležitostiach (školská alebo triedna púť, požehnanie adventného venca, výročie školy…).
• Slávenie sviatostí
  • Spoločné slávenie svätej omše na začiatok a záver školského roku, slávnosti školy, prípadne prikázané sviatky. Tu treba klásť dôraz aj na vonkajší charakter slávenia, musí byť ukážkové. Uvádzanie do liturgie môže byť predmetom niektorých obnov pre pedagógov.
  • Triedne sväté omše. Máme rôzne modely: Jedna trieda má službu, ostatní prídu podľa záujmu, omša v kostole, otvorená aj pre farníkov (sedia vzadu, využívajú rodičia, mamy na materskej, starí rodičia), striedanie na týždennej báze ročníky 1-4 a 5-9… Rôzne časy (pred vyučovaním, vo vyučovaní, po vyučovaní) i miesta (v kostole, v kaplnke, v triede).
  • Priestor pre slávenie zmierenia alebo individuálne doprevádzanie. Aj tu platí, že prioritou je integrácia s farnosťou.

Dôležité je, aby bolo toto všetko cieľavedomé (naším cieľom je formovať kultúru školy), teda  systematické, premyslené a pripravené tak, aby skutočne formovalo kultúru školy a premieňalo školské spoločenstvo na spoločenstvo evanjelizujúce.

„Podstatným znakom takého poverenia je úzke spojenie s tými, ktorých Duch Svätý povolal, aby riadili Božiu Cirkev. Táto spojitosť nachádza svoje vyjadrenie aj v plánovaní pastorácie ako takej.“ /11

Ako na to? Urobte si plán na celý rok, prekonzultujte ho s vedením a držte sa ho.

• Termíny. Môžu sa občas zmeniť, pretože sa objavili nepredvídané okolnosti. Ale je od nás nezodpovedné a neúctivé voči, ak už ľudia prídu na obnovu a ja improvizujem, pretože som si na to spomenul včera večer a to už nebol čas na prípravu…
• Obsah. Musíme klásť dôraz aj na obsah. Porozprávať sa, pozdieľať, to občas padne vhod. Ale to nie je cieľom duchovnej obnovy, na to môžeme vytvoriť iný formát. Naša služba musí myť premyslený a pripravený obsah.

„Táto požiadavka sa javí ešte nevyhnutnejšou pre katolícku školu, pretože ona je založená na apoštolskej spolupráci svetského duchovenstva, rehoľníkov a laikov.“ /12

Poznámky

Odkazy