Výchovný plán katolíckej školy
V čom je katolícka škola iná ako ostatné školy? Podobne ako v ostatných výchovných výchovných projektoch, aj vo výchovnom projekte katolíckej školy má svoje nezastupiteľné miesto žiak. Kongregácia pre katolícku výchovu v dokumente Katolícka škola na prahu tretieho tisícročia pripomína, že „v cirkevnej dimenzii je zakorenený aj rozlišovací znak katolíckej školy ako školy pre všetkých s osobitnou pozornosťou voči najslabším.“1 V histórii väčšina katolíckych školských výchovných zariadení vznikla ako odpoveď na výzvy tých vrstiev, ktoré v spoločenskom a hospodárskom rebríčku stáli nižšie. Katolícke školy vznikali z lásky k výchove mládeže a detí, ktoré zostali ponechané samy na seba a nemali nijakú výchovu. V mnohých oblastiach sveta ešte aj dnes materiálna bieda bráni deťom a mládeži získať vzdelanie a primeranú výchovu. Inde zas existujú zase nové formy chudoby, ktoré si priam vyžadujú katolícku školu, pričom táto chudoba sa môže stretať s nepochopením, nedôverou a nedostatkom prostriedkov.
Žiak je v centre pozornosti, no základom výchovného plánu katolíckej školy je Kristus. To je jedna z kľúčových vecí, ktoré katolícku školu odlišujú od ostatných typov škôl. „Vo výchovnom pláne katolíckej školy predstavuje Kristus základ: zjavuje a rozvíja nový zmysel existencie a život človeka premieňa tým, že ho uschopňuje žiť božským spôsobom, čiže myslieť, chcieť i konať v duchu evanjelia a vytvoriť si z blahoslavenstiev normu pre život.“2
Čo sa tým myslí? Kongregácia pre katolícku výchovu hovorí, že Kristus je učiteľom, tým, kto premieňa človeka a zároveň je sám vzorom premeny človeka v skutočného človeka.
Ježiš je učiteľ
Ježiš je základom výchovného plánu katolíckej školy, pretože on, ako správny učiteľ, zjavuje (v pedagogickej terminológii by sme mohli povedať odkrýva, prezentuje, predstavuje, dáva spoznať…) človeku nový zmysel existencie a zároveň ho rozvíja.
Otázka zmyslu života je taká dôležitá, že dnes sa o nej skoro vôbec nehovorí. Verejne hovoríme o sexe, zmene pohlavnej identity, či o korupcii v štáte…, ale otázka zmyslu života akoby sa stala novodobým tabu. Paradoxne v časoch, ktoré spoločnosť nazýva temnými, to bola súčasť univerzitného štúdia.
Sú samozrejme chvíle, kedy sa vynorí. Takými udalosťami sú napríklad príchod nového života, strata, choroba, smrť… V takých chvíľach sa človek pýta: „Aký to má celé zmysel?“ Výchovný projekt katolíckej školy spolieha na Krista, ktorý „zjavuje a rozvíja nový zmysel existencie.“
Ježiš je ten, ktorý premieňa
Človeka môžeme prirovnať ku nádobe. Výchovou a vzdelávaním mu pomáhame dospieť ku naplneniu. Naším úspechom by bol človek, naplnený na 100%, teda človek, ktorý maximálne využil svoje talenty, zužitkoval príležitosti a naplnil svoje možnosti. Toto je cieľ výchovného projektu každej školy, pomôcť žiakovi objaviť a naplniť jeho možnosti.
Ale nie je v ľudskej moci nádobu menom človek zväčšiť. Výchovný projekt katolíckej školy však počíta aj s Ježišom, ktorého moc presahuje naše schopnosti. Kristus má moc človeka premieňať a robiť schopným života, ktorý presahuje jeho prirodzené danosti. Kongregácia pre katolícku výchovu približuje, že má na mysli: „Schopnosť myslieť, chcieť i konať v duchu evanjelia a vytvoriť si z blahoslavenstiev normu pre život.“
Ak sa nám darí žiť podľa evanjelia a normou pre náš život sú blahoslavenstvá, nesvedčí to o našich super schopnostiach…, ale schopnostiach Kristových.
Ježiš je vzor
„Ježiš Kristus povyšuje a zošľachťuje človeka, dáva hodnotu jeho existencii a je vzor a príklad takého života, aký katolícka škola odporúča mládeži.“3
Do tretice je výchovný projekt katolíckej školy výnimočný tým, že Ježiš je v ňom vzorom, ideálom, ktorý napodobňujeme.
Veríme totiž, že Ježiš je skutočný človek. Nechceme tým povedať len to, že má ľudskú prirodzenosť a že nám je podobný vo všetkom okrem hriechu. Veríme, že je v istom zmysle skutočnejší človek ako my. On totiž nie je pokazený ani dedičnou vinou, ani žiadnym hriechom. To je prednosť, ktorú nemá vo svete žiaden iný človek. Niet celebrity, vzoru, ideálu, morálnej autority, vodcu, ba ani svätca, ktorý by nebol nejako pokrivený hriechom a jeho dôsledkami. Nikto nie je bez hriechu.
Preto je pre nás Ježiš vzorom skutočného človeka, od neho sa učíme skutočnej ľudskosti.
„V Kristovi, dokonalom človeku, dosahujú všetky ľudské hodnoty svoju plnosť a teda i harmonickú jednotu.“4
Harmonická syntéza
Vo výchovnom projekte katolíckej školy sa teda stretá, prelína a spolupracuje prirodzené a nadprirodzené, naše úsilie, ktoré nie je nepodobné úsiliu ostatných vzdelávacích inštitúcií a nadprirodzený prvok, ktorým je Boží vstup do výchovného procesu.
Podobne ako ostatným výchovným inštitúcia, aj nám ide o syntézu kultúry a života. No naším nosným princípom je viera. Pomáhame žiakom osvojiť si schopnosť harmonickej syntézy viery a kultúry, i viery a života.
Duchovný program katolíckej školy
Každá naša škola by mala mať pripravený aj vlastný pastoračný program, zameraný na duchovný rozvoj spoločenstva. Jeho súčasťou je formácia zamestnancov školy, žiakov, i širšieho školského spoločenstva.
- Samozrejmosťou by mali byť mesačné duchovné obnovy pre učiteľov a raz ročne duchovné cvičenia, organizované školou pre zamestnancov.
- Pre žiakov mávame triedne duchovné obnovy, školy zvyknú vyhradiť jeden vyučovací deň pre každú triedu.
- Spoločné liturgické slávenia (začiatok a koniec školského roku, slávnosti, školské omše) prispievajú ku budovaniu spoločenstva, rozvíjajú prvok katolicity a, v závislosti od zvolenej formy, rozvíjajú jednotu s farským spoločenstvom.
V diecéze má každá katolícka škola určeného kňaza, ktorý je zodpovedný za pastoračnú službu vo farnosti. Zvyčajne je to miestny farár, ktorý službu vykonáva priamo alebo poveruje ňou iných kňazov.
Poznámky
- Kongregácia pre katolícku výchovu. Katolícka škola na prahu tretieho tisícročia, 15.
- Kongregácia pre katolícku výchovu. Katolícka škola, 34.
- Kongregácia pre katolícku výchovu. Katolícka škola, 35.
- Kongregácia pre katolícku výchovu. Katolícka škola, 35.