Pápež František: Katolícky učiteľ má byť plne ľudský a plne kresťanský
Vatikán 12. novembra (RV) Pedagóg musí byť bez strnulosti a rozlišovať novosť od ideologických kolonizácií. Aj o tomto hovoril pápež František členom Svetového zväzu katolíckych učiteľov, ktorých v sobotu 12. novembra prijal na osobitnej audiencii.
Svetový zväz katolíckych učiteľov (World Union of Catholic Teachers UMEC – WUCT) slúži národným učiteľským zväzom, podporuje výskum a formáciu pedagógov, snaží sa vniesť učenie Katolíckej cirkvi do vzdelávania a bráni práva katolíckych učiteľov. Usiluje sa tiež vytvoriť vzdelávací systém, do ktorého by boli zahrnutí i rodičia.
Korene zväzu siahajú do roku 1908, keď prišli na ideu spoločného zväzu učitelia z Rakúska, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Ako medzinárodná inštitúcia so sídlom Ríme vznikol zväz v roku 1951. Organizácia tiež bola v roku 2008 schválená Pápežskou radou pre laikov.
Svätý Otec v príhovore spomenul úlohu zväzu povzbudzovať učiteľov, aby si boli vedomí svojej dôležitej misie pedagógov a svedkov viery, aby si katolícki učitelia zachovali svoju identitu a napredovali vo svojej neľahkej misii. Má ich tiež upevňovať vo viere:
„Prítomnosť kresťanských vychovávateľov v školskom svete je mimoriadne dôležitá. A rozhodujúci je štýl, ktorý si on či ona osvojí. Kresťanský pedagóg je totiž povolaný byť plne ľudský a zároveň plne kresťanský. Nie je tam humanizmus bez kresťanstva. A nie je tam kresťanstvo bez humanizmu.
Nemá byť „spiritualistom“, kdesi na obežnej dráhe „mimo sveta“. Musí byť zakorenený v prítomnosti, vo svojej dobe, vo svojej kultúre. Je dôležité, aby jeho osobnosť bola bohatá, otvorená, schopná nadviazať úprimný vzťah so študentmi, pochopiť ich najhlbšie požiadavky, ich otázky, ich strachy a ich sny.
A aby bol tiež schopný svedčiť – predovšetkým svojím životom a tiež slovami – o tom, že kresťanská viera zahŕňa celého človeka, že vnáša svetlo a pravdu do každej oblasti života, bez toho, aby niečo vylučovala, bez toho, aby mladým ľuďom pristrihovala krídla ich snov, bez toho, aby ochudobnila ich ašpirácie.
V tradícii Cirkvi totiž výchova mladých ľudí vždy mala za cieľ kompletné formovanie ľudskej osoby, nielen výučbu konceptov, ale formovanie vo všetkých jej ľudských dimenziách (porov. Gaudium et spes, 48). Učitelia nesmú byť skostnatení, musia neustále rásť, skonštatoval pápež:
„Pedagógovia sa musia neustále obnovovať vo svojich motiváciách a pracovných metódach. Nemôžu byť skostnatení. Strnulosť ničí vzdelávanie. V prístupe k rôznym skupinám žiakov a študentov sú každý rok povolaní, aby začali odznova, aby znovu objavili schopnosť empatie a komunikácie.
Vašou úlohou je v tomto zmysle pomôcť im, aby si udržali túžbu rásť spolu so svojimi študentmi, aby našli čo najefektívnejšie spôsoby na odovzdávanie radosti z poznávania a túžby po pravde, pričom si osvoja vyjadrovacie prostriedky a kultúrne formy vhodné pre dnešných mladých ľudí.“
Treba si však dávať pozor na ideológie, upozornil tiež Petrov nástupca:
„Prosím vás, buďte pozorní v tom, aby ste učiteľov učili rozlišovať, čo je novosť, ktorá dáva rásť a čo je ideologizácia, ideologická kolonizácia. Dnes ideologické kolonizácie ničia ľudskú osobnosť a keď vstupujú do vzdelávania, spôsobujú pohromu.“
Svätý Otec pozval Svetový zväz katolíckych učiteľov šíriť myšlienku globálnej výchovno-vzdelávacej dohody, ktorej je sám iniciátorom spolu s pápežskou nadáciou Scholas occurentes.